Portál:Rusko

S portálom je prepojených 433 článkov.

Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

Odporúčaný článokupraviť

Svetové dedičstvo UNESCO

Trojicko-sergijevská lavra (rus. Тро́ице-Се́ргиева Ла́вра) je najdôležitejší ruský monastier a duchovné centrum ruskej pravoslávnej cirkvi. Nachádza sa v meste Sergijev-Posad, asi 78 km severovýchodne od Moskvy smerom na Jaroslavľ.

Monastier založil v roku 1345 jeden z najuctievanejších ruských svätcov, Sergej Radonežský, ktorý na mieste postavil drevený kostol na počesť svätej Trojice. V roku 1355 prijal regulu, ktorá vyžadovala výstavbu ďalších pomocných budov - refektára, kuchyne a pekárne. Táto regula poslúžila ako vzor mnohým Sergejovým žiakom, ktorí neskôr podľa nej založili viac ako 400 kláštorov po celom Rusku, vrátane slávneho Soloveckého monastiera pri Bielom mori, Simonovského monastiera v Moskve a Kirillo-Belozerského monastiera na severe Ruska.

Svätý Sergej podporoval Dmitrija Donského v jeho boji proti Tatárom. Dvaja spomedzi jeho mníchov sa zúčastnili na bitke na Kulikovom poli (1380). Monastier bol poškodený požiarom pri útoku Tatárov v roku 1408. V roku 1422 bol Sergej Radonežský vyhlásený za patróna Rusi. V tom istom roku postavili srbskí mnísi, ktorí v kláštore našli útočisko po porážke na Kosovom poli, prvú kamennú katedrálu, rovnako zasvätenú svätej Trojici. V katedrále boli uložené relikvie sv. Sergeja. Freskami ju ozdobil najvýznamnejší ruský maliar ikon Andrej Rubľov.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин) (* 9. marec 1934, Klušino, Smolenská oblasť – † 27. marec 1968 18 km od mesta Kiržač) bol sovietsky kozmonaut, ktorý sa 12. apríla 1961 stal prvým človekom, ktorý vyletel do vesmíru.

Gagarin pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny – jeho rodičia pracovali v kolchoze a okrem Jurija mali ešte tri ďalšie deti. Do ich života silno zasiahla druhá svetová vojna. Aj keď nikto z rodiny nezahynul, život na Nemcami okupovanom území nebol ľahký. Po vojne sa Jurij išiel učiť za zlievača do mesta Ljubercy pri Moskve. Ako jeden z najlepších učňov bol vybraný na ďalšie štúdia na technickú školu v Saratove. Už počas štúdií sa venoval lietaniu v saratovskom aeroklube a v roku 1955 bol prijatý na leteckú školu v Orenburgu a stal sa vojenským pilotom. V rokoch 1957–1959 slúžil ako stíhací pilot na základni pri Murmansku za polárnym kruhom. Ešte počas štúdií na leteckej akadémii sa oženil so zdravotníčkou Valentinou Gorjačevovou. Roku 1959 sa im narodila dcéra Jelena, v roku 1961 druhá dcéra Galia.

Na jeseň 1959 sa uskutočnil nábor, z ktorého mala vzísť prvá skupina budúcich kozmonautov. Z viac ako dvoch tisíc záujemcov ostal nakoniec medzi najužšou skupinou vybraných aj poručík Jurij Gagarin. Od marca 1960 do januára 1961 prešiel spolu s ďalšími kolegami náročným výcvikom.

celý článok...

ďalšie osobnosti...

Článkyupraviť

Rusko ~ Dejiny Ruska ~ Moskovské veľkokniežatstvo.