Cifapad

Se Vükiped: sikloped libik
Jump to navigation Jump to search


Benokömö ini Vükiped: sikloped libik, keli alan dalon redakön.

Vükiped Volapükik äprimon tü 2004 yanul 27id; atimo pabevobons is yegeds 127,175.
(Yegeds mödik pejäfons fa nünömaprogram itjäfidik)

Yeged adelo pevälöl

Trilobits äflorons dü prim Paleozoiga, jüs ädadeadons ün Pärm.

Paleozoig (se Grikänapük, sinifü: lif vönädik) binon balid timädas talavik Fanerozoiga. Paleozoig äprimon bü yels za 542-balion ed äfinon bü yels za 251-balions (ICS, 2004). Padilon ad periods mäl, kels binons, primölo me vonädikün: Kambrium, Lordovig, Silur, Devon, Karbon e Pärm.

Paleozoig ädulon de tim, kü äpubon fösils düfajalik mödik balid, jü tim, kü räptils gretik e plans ya nulädikums äprimons ad mödikön su kontinäns valik. Mied donik (vönädikum) papladon kösömiko lä tim, kü äpubons dabinäds sevädik dub nem: trilobits, ed elafs archeocyathida. Mied löpik (nulädikum) papladon lä dadeadamajenot gretik, pos yels 300-balion, as dadeadam pärmik panemöl. Ma kösöm nulik, mied donik binon pub balid fösila patik: Trichophycus pedum.

Primü Paleozoig, lifafoms teik äbinons bakters, lalegs, spogs, äsi grup fomas boso klänöfik kobo sevädiks as nimem di Ediacara. Mödot gretik koapadesinas ädavedons ti ottimo primü timäd at: pubod sevädik as splod Kambriumik. Klülabots anik dabinons, ma kels lifafoms balugik ba ireafon läni ün prim Paleozoiga, ab plans e nims gretikums no älifons us jü Silur e no äbundanons jü Devon. Do virebafs primöfik ya patuvons nilü prim Paleozoiga, nims äbinons cifadilo nenvirebiks jü zänoda-Paleozoig. Fits äbundanikons vifiko ün Devon. Dü dil balid Paleozoiga, fots gretik planas primöfik äbundanons su län, kelos äfomon kolatabedis gretik Yuropa e Nolüda-Merop lofüdik. Ün fin timäda at, räptils gretik komplitik balid, äsi plans (peins) balid, idavedons. (Yeged lölik)

Magod avigo pevälöl

Cazinoul din Constanta la rasarit HDR.jpg
Gämöp in ,Constanţa’ (Rumän), stülü el ,art nouveau’ pebumöl.

Sevol-li, ...

Leyans veütikün

Coged dela

Dugädü jiflen el ‚filmstar‛ mu yunik: ‚Jane Smith‛ ävisitof neitaklubi in ‚Hollywood‛. Sematimülo el ‚Jane‛ ämutof gebön prifeti vo jöniko pestitöli kluba. Ab ekö! su völ detik prifeta äküpof pänoti, kel ämagom eli ‚Adam‛ in stad ti natädik. FIgabimabled smalik äkloton mani töbo. Dis pänot at äkanoy logön nunedi: ‚Tovolöd neföro figabimabledili!

‚Jane‛ äbinof äs el ‚Eva‛ rafinik e so nuned at övedon mifät pro vomül: esuemol ya, das no äkanof damütön nuläli okik... No lunüpo posä itovof bledili e somo ilogedof genämis rumana bidäda obsik, klokülis ga mödiks äprimons ad tonön ed i horns mu mödiks äprmons ad bebladön.

Bluviko vomül ägüflekof ed ämogolof vifiko se prifet... Ab in lecem pägetedof in stralamel fläkömalampadas bleinüköl, du musigalef kluba äpläyon fafari laodik e komanef äkaniton liäni lida: ‚Elogof mani lölik! Elogof mani lölik!‛ (Lektinakaenan ilüblinom kontagiani vü penid dis bledil su pänot prifetik e paratem in lecem kluba.) Fomälolsös bluvi ela ‚Jane Smith‛!

Volapükagased (Zänagased pro Volapükanef) 1959, nüm: 5, pad: 22.

Kis binon-li Volapük?

de Erklärungen für Deutschsprechende
en Clarification for English speakers
eo Klarigo por Esperanto-parolantoj
es Aclaración para hispanohablantes
fr Explications pour francophones
it Spiegazioni in lingua italiana
ja 日本語話者の皆様へ
nl Uitleg voor Nederlandstaligen
pl Objaśnienia dla polskojęzycznych
ru Объяснение для русскоговорящих
Svistaproyegs
Vükiped Vükiped
Sikloped libik
Vükivödabuk Vükivödabuk
Vödabuk ä vödadiv
mödapükik
Vükibuks Vükibuks
Tidabuks glatik
Vükisots Vükisots
Registar pro nima-
e planasots dabinöls
Vükiniver Vükiniver
Tidastums e
tidaduns glatiks
Vüsisaitots Vükisaitot
Konlet saitotas
Vükifonät Vükifonät
Bukem ninäda
libik
Vükinuns Vükinuns
Nuns ninädalibik
lätikün
Kobädikos Kobädikos
Nünamakanäds
kobädik
Meta-Wiki Meta⸗Vüki
Kevoböp pro proyegs
valik fünoda: Wikimedia