Korán

	Súčasť série článkov na tému
	Islam
	Dejiny islamu
	Viera a praktiky
	Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
	Hlavné osobnosti
	Mohamed ; Abú Bakr as-Siddík ; Umar ibn al-Chattáb ; Utmán ibn Affán ; Alí ibn Abí Tálib ; Mohamedovi súčasníci ; Členovia Mohamedovej domácnosti; Proroci islamu
	Texty a zákony
	Korán • Sunna • Šaría ; Zákonodarstvo; Životopisy Mohameda
	Vetvy islamu
	Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja)
	Sociopolitické aspekty
	Umenie • Architektúra ; Mestá • Kalendár ; Veda • Filozofia ; Náboženskí vodcovia ; Ženy v islame • Džihád ; Politický islam • Liberálny islam ; Ahmadíja • Wahhábizmus;
	Pozri aj
	Slovníček islamských pojmov ; Zoznam významných mešít ; Zoznam článkov o islame
	z • d • u

Korán

Korán (arab. القرآن al-kurʾán – recitácia, prednes) je svätá kniha islamu. Obsahuje náboženské, etické, právne a kultové zásady a pravidlá konania. Korán bol zostavený v polovici 7. stor. z výrokov Mohameda. Moslimovia považujú Korán za božie zjavenie.

Korán sa delí na 114 kapitol zvaných súry, ktoré majú chiliastický a morálne náučný obsah. Jednotlivé súry sa delia na verše – áje – ktorých je v celom Koráne 6236.

História vzniku textu[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik Koránu, tak ako je popisovaný v moslimskej tradícii, z veľkej časti zodpovedá predstavám súčasných vedcov zaoberajúcich sa islamom.

Korán od začiatku písomne zachytávali Mohamedovi stúpenci, najprv ako zbierku voľných listov. Stále sa rozrastala skupina moslimov, ktorí poznali do tej doby zjavený text naspamäť, čo bolo potrebné kvôli defektívnemu charakteru vtedajšieho arabského písma – ešte nemalo žiadnu vokalizáciu (nezapisovali sa samohlásky) a niektoré skupiny spoluhlások vyzerali rovnako, pretože chýbali bodky, ktorými sa dnes tieto písmená rozlišujú. Zjavenie každého ďalšieho textu sa v spoločnosti moslimov tešilo najväčšej pozornosti – takisto kvôli úplne bezprostrednému účinku na každodenný život, napríklad zákaz konzumácie alkoholu. Mohamed predniesol vždy nové zjavenie najprv mužom komunity a potom zboru moslimských žien. Prorok sa takisto snažil o zmysluplné zaradenie nových statí. Každý novo zjavený text priradil nejakému určitému miestu v celkovom texte.

Existuje kresťanská legenda, ktorá tvrdí, že Korán nadiktoval Mohamedovi ariánsky mních Bahír.^[1]^:175

Mushaf[upraviť | upraviť zdroj]

Zjavenie bolo dokončené ešte pred prorokovou smrťou a po súhlase všetkých, ktorí uchovávali Korán ako ústne (háfizovia), tak aj písomne, vznikol po nariadení tretieho kalifa Utmána ibn Affána (644-656) prvý oficiálny písaný kódex, mushaf (arab. مصحف). Najmenej päť opisov bolo zaslaných do Mediny, Mekky, Kúfy, Basry a do Damasku. Súčasne bol vydaný aj príkaz spáliť všetky súkromné opisy Koránu.

Verí sa, že sa opis, ktorý bol zaslaný do Mediny, nachádza v Taškente. Ďalší exemplár sa údajne nachádza v múzeu Topkapi v Istanbule.

Význam Koránu[upraviť | upraviť zdroj]

Korán vytvoril základ pre početné odvetvia arabských vied. Jeho jazyk silno ovplyvnil vývoj arabskej gramatiky – vedľa zachovaných fragmentov predislamských básnikov platí arabčina Koránu ako smernica pre korektnosť jazykových výrazov.

Z potreby výkladu niektorých „záhadných“ pasáží Koránu sa vyvinula veda ilm at-tafsir (výklad Koránu). Vznikli komentáre ku Koránu, ktoré majú svojím rozsahom často niekoľko tuctov zväzkov. K najslávnejším patria zväzky Tabariho, Kurtubiho alebo Ibn Kathira. Existujú aj západní komentátori vydávajúci komentáre, ako Korán vykladať a pochopiť.

Nezvyklé, ale takisto veľmi sporné náznaky interpretácie uviedol nemecký filológ Christoph Luxenberg, ktorý okrem iného predstavil novú interpretáciu onoho sveta. Podľa jednej islamskej múdrosti je Korán hovoriaci vesmír a vesmír je mlčiaci Korán.

Korán je základom islamskej viery. Moslimovia veria, že Mohamed je len sprostredkovateľom božieho slova, ktoré mu diktoval sám archanjel Gabriel, a popierajú názor, že Mohamed je autorom Koránu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ NOSKO, Lukáš. Arabica Christiana: několik tematických zastavení. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS), 2015-2016, čís. IX-X, s. 171 – 190. ISBN 978-80-7465-284-4. ISSN 1802-8209.